Megalomanstvo je regiónu pod Tatrami vlastné

Mal som rozpísaný iný blog, ale správa: “Megalomanské lyžiarske strediská na Spiši nepostavili” mi nedovolila nereagovať. V článku sa píše o lyžiarskych mega projektoch HorSKI Park a Spišský raj, ktoré už už majú stavať. Na druhej strane, možnosť lyžovania v malých strediskách ako Liptovská Teplička alebo Telgárt je výrazne obmedzená.

Cez víkend som trochu brázdil ulice mesta a urobil som si dve zastávky: rozostavaný projekt Horse a zanikajúci pivovar Tatran. Obchodné centrum Horse nám nadelila kríza – peňazí bolo veľa, ambícií ešte viac.

Pivovar Tatran, okolo ktorého som roky chodieval do školy ešte stojí. Ale už nie dlho. Na jeho mieste má vyrásť multifunkčné centrum. Že vraj najväčšie v regióne. Zrejme obchodné centrum Horse nie je dostatočným mementom.

Čo nie je mega, to sa pod Tatrami zrejme neráta. Či už ide o lyžiarské strediská, rekreačné resorty či obchodné projekty. Tatranský investor nepozná hraníc. A to som ešte nenavštívil Tatry Mountain Resorts (TMR), azda nabudúce.

Zverejnené v kategórií Poprad Tatry | Tagged , , , | Pridaj komentár

Že na východe nie je robota?

slaninaUž viackrát som sa nechal čítať, že uvažujem o stavbe príbytku vo východnejšej časti Slovenska. Mnohí nás však od tohto zámeru odhovárajú s tým, že na východe niet práce, že  tam ľudia žijú v strese z ruky do úst.

Tu by som si však dovolil parafrázovať Jána Baťu z jeho príhovoru z roku 1936: “Je práce, je jej toľko neurobenej, že ani za mnoho rokov sa všetká urobiť nedá. Treba stavať cesty, železnice, priehrady …” Samozrejme, ciest a železníc už máme relatívne dosť, napriek tomu som presvedčený, že Baťov výrok stále platí a práce je viac než dosť. Poďme si vymenovať niekoľko príkladov, určite vám napadne kopec ďalších.

Pestovanie zeleniny , produkcia mäsa a vajec. Asi vám netreba pripomínať rapídny nárast cien vajec v poslednom čase. Nie je veľká veda prenajať si kus pôdy a vypestovať tam reálnu mrkvu či nejaké zemiaky. Verte tomu, že na Slovensku sa už nájde mnoho ľudí, ktorí sú už presýtení supermarketovým ošiaľom. Navyše, bez extra povolení môžete chovať do 200 sliepok a predávať vajíčka.

Budovanie lokálnych elektrární. Závislosť Slovenska na jadrovej elektrine je zrejmá. Pritom v lokálnych podmienka fúka mnoho vetra, tečie veľa vody a vyhadzuje sa nemálo bioodpadu. Samozrejme, na postavenie elektrárne treba obrovské finančné investície (rádovo od 1 mil. euro), ale ak by sa dala skupina lokálnych obyvateľov dokopy, zrejme by to utiahli.

Život na dôchodku. Čo viem, so starostlivosťou o staršiu generáciu je to na Slovensku také všelijaké. Čo keby niektorí dôchodcovia jeseň svojho života v zariadení (keď to už musí byť) s krásnym výhľadom na Vysoké Tatry a so starostlivosťou zabezpečenou lokálnymi ľuďmi? Vhodné miesto je Vlková s krásnym výhľadom a rozumnou cenou za 1m2 pozemku, len asi 15km od Popradu.

Nízkoenergetické bývanie a priemysel. Jedna vec je vyrábať elektrinu a teplo, druhá vec je spotrebovávať menej elektriny a tepla. Zatepľovanie panelákov beží na plné obrátky,  avšak existuje ešte mnoho čiernych dier. Uvažovali ste niekedy, koľko peňazí sa vo vašom meste minie na verejné osvetlenie? Je veľa možností ako pridať ruku k dielu a znížiť energetickú náročnosť (nie len na východe).

Outsourcing IT služieb na východ. Nie každý holduje poľnohospodárstvu či stavebníctvu. Veľa ľudí pracuje v hlavnom meste v IT segmente. Bežný ítečkár presedí väčšinu dňa za monitorom. To isté by hravo zvládol aj z kancelárie v Liptovskej Tepličke alebo v Spišskom Štiavniku.

Označenie bežkárskej trate v Tatrách. Neurobenú prácu je možné nájsť na rôznych miestach a v rôznych odvetviach. Príklad za všetky sú neoznačené bežecké trate v Tatrách a okolí. A pritom, nejeden bežecký lyžiar by ocenil rozumné podmienky pre tento pekný šport.

Môj zoznam nie je nijako detailný ani úplný. Snažil som sa ukázať, že v poľnohosdárstve, priemysle a v službách je ešte veľa práce, ktorá môže byť efektívne realizovaná práve na východe Slovenska.

P.S.: Ak máte niekto na predaj kvalitné domáce poľnohospodárske produkty v rozumnej vzdialenosti od Popradu, dajte vedieť.

Zverejnené v kategórií IT lifestyle | Tagged , , , | 4 komentáre

Tatranský škandál: Neoznačené bežecké trate napriek dotáciám

IMAG0134Na prelome novembra a decembra slovenskými médiami prehrmela správa, že mesto Vysoké Tatry zabezpečí na zimnú sezónu upravené bežecké trate v lokalitách Štrbské Pleso, Starý Smokovec a Tatranská Lomnica. Bežeckú verejnosť táto stráva veľmi potešila. O to väčšie bolo sklamanie nadšencov bežkovania, keď zistili, že trate nie sú vôbec označené.

V posledných rokoch bolo vo Vysokých Tatrách vybudovaných mnoho nových hotelov, penziónov či apartmánových domov. Počas zimnej sezóny Vysoké Tatry privítajú návštevníkov, ktorí sa tešia zo zimných športov a výletov do okolia. Nezanedbateľná skupina zimných turistov vyznáva bežecké lyžovanie. Žiaľ, napriek pútavým sloganom a PR správam, Vysoké Tatry stále nedokážu vytvoriť vhodné podmienky pre bežecké lyžovanie.

V správe bolo uvedené, že na Štrbskom Plese bude k dispozícii 11 tratí v rôznych kategóriách podľa náročnosti. Počas návštevy Štrbského Plesa sme sa presvedčili, že na samotných bežeckých tratiach vládne úplny zmätok. Napriek veľmi dobrým snehovým podmienkam, nebolo možné zistiť, kde trať začína a kde končí. Taktiež nebolo jasné, či je trať určené pre klasický alebo voľný štýl. Trate boli vyznačené na veľkých orientačných tabuliach, no vzhľadom na použitú mierku a umiestnenie informačných tabúľ, mali veľmi obmedzenú výpovednú hodnotu.

Situáciu v Tatranskej Lomnici je možné označiť za ešte väčšmi nezvládnutú a žalostnú – horšie snehové podmienky, minimum dostupných informácií a chýbajúce značenie. V sezóne 2011/2012 boli v Tatranskej Lomnici upravované 2 trasy: jedna v okolí hotela Titris, druhá smerom na Starú Lesnú. V sezóne 2012/2013 mali byť upravované trasy v tejto lokalite tri: jedna smerom do kempu, druhá vedúca do Tatranských Matliarov, tretia smerujúca na Jamy. Aktuálne je ťažké povedať, ktoré trate majú byť vlastne prevádzkované.

Neoznačené trasy a trasy meniace sa zo sezóny na sezónu robia Vysoké Tatry nepriateľom bežeckého športu. Lyžiari možno už za bežeckých lyžovaním do Tatier už neprídu. Ba čo viac, po návrate domov budú robiť zlú reklamu celému regiónu.

Tento článok adresujeme nie len ľuďom, ktorým na lyžovaní záleží, ale predovšetkým kompetentným orgánom, ktoré sú zodpovedné sa vzniknutú situáciu. Taktiež by vhodné zverejniť, ako boli dotácie použité a kedy budú dostupné informačné letáky k tratiam a príslušné značenie priamo na bežeckých stopách.

Foto: Blúdiaci lyžiar nedaľeko Tatranskej Lomnice

Zverejnené v kategórií IT lifestyle | Tagged , , , , | 4 komentáre

Ako vybrať vhodnú lokalitu pre dom

V posledných pár týždňoch som sa ohľadom stavby trochu odmlčal, lebo sme doma diskutovali, kde by ten náš dom mal vlastne stáť. Čuduj sa svete, nakoniec sme rozlíšili dobré riešenie – ideme sa orientovať na oblasť pod Tatrami.

Počas našej vášnivej diskusie sme dali dokopy niekoľko bodov, na ktoré sme pri vyberaní lokality prihliadali:

  1. Lokalita snov. Keď už niekde máte stráviť pravdepodobne zvyšok vášho života, strávte ho tam, kde naozaj chcete byť.
  2. Dopravná dostupnosť. Je super bývať na romantickom mieste uprostred lesa. Avšak berte na vedomie, že bez auta sa nikam nedostanete a zároveň sa bez auta nikto nedostane ani k vám. Preto sa hneď informujte, ako často k vám bude chodiť autobus alebo vlak.
  3. Výhľad. Dobrý výhľad je na nezaplatenie – o tom tatranskom to platí dvojnásobne. Avšak s výhľadom na Slovensku to býva neisté – ľahko sa môže stať, že niekto postaví pred vašim pozemkom 8-poschodovú budovu. Zvážte preto pozemok na zastavanom území, aby ste sa vyhli prekvapeniam.
  4. Vzdialenosť od neprispôsobivých občanov. Toto je na Spiši celkom téma. Mnoho osád je priamo na konci dediny s pôsobivým výhľadom na Tatry. Ale miestam ako na fotografii nižšie sa je lepšie vyhnúť. vyhlad
  5. Žiaľ aj cena. Vyššie uvedené body majú vplyv na cenu. Drvivá väčšina pozemkov v meste Vysoké Tatry je pekne drahá, ale za sny sa platí.
  6. Pracovné možnosti. Na Slovensku máme mnoho lokalít, kde sa ťažko hľadá práca. Prečítajte si však ešte raz bod 1 a uvážte, že je lepšie bývať skomne v lokalite snov ako v luxuse tam, kde sa vám nepáči. A ako hovorí reklama na Kofolu: “Keď ju miluješ, nie je čo riešiť.”
  7. Prevádzkové náklady. V Tatrách je chladno. O vyšších nákladoch na vykurovanie pojednával môj blog o  nákladoch na vykurovanie na severe a juhu Slovenska. Zvýšená cena za vykurovanie sa však dá kompenzovať napr. dostupnosťou dreva na severe.

BONUS. Ešte prihladám dom v Starej Lesnej, ktorý mi manželka dala pre inšpiráciu.

dom

Zverejnené v kategórií IT lifestyle, Project Management | Tagged , , | 3 komentáre

Aký je rozdiel v spotrebe energie na severe a juhu Slovenska?

Teší nás, že mnohí so záujmom sledujete naše stavebné plány a zahŕňate nás radami a postrehmi. Hneď na úvod musím však uviesť veci na pravú mieru: stavať sme ešte nezačali, zatiaľ sme len v úvodných diskusiách ohľadom celkovej realizovateľnosti stavby – kde bude dom stáť, kto ho bude stavať, o aký štandard stavby pôjde a následne koľko peňazí si treba pripraviť. Aktuálne sme sa zasekli na umiestnení stavby. Manželka by radšej brala okolie Bratislavy, ja sa prikláňam k Tatrám, či už Vysokým alebo Západným.

Človek nemusí byť génius ani expert na tepelné straty, aby zistil, že na severe je podstatne chladnejšie ako na juhu. A to sa samozrejme odrazí na spotrebe energie na vykurovanie a ohrev teplej vody. Ja som to takto povedal aj manželke a povedala,  že chce vedieť presnejšie čísla. Tak som sa dal do hľadania.

Po krátkom hľadaní som našiel super nástroj na výpočet spotreby plynu od SPP. Naťukal som tam Ivanku pri Dunaji a Tatranskú Lomnicu pre dobre tepelne izolovaný dom s plochou 120m2, používaním plynu na vykurovanie, ohrev teplnej vody i na varenie:

1. Ivanka pri Dunaji –  11500 KWH/rok – 611 euro

2. Tatranská Lomnica – 16200 KWH/rok – 846 euro

Rozdiel je teda cca 250 euro ročne. Neviem nakoľko je tento výpočet smerodajný, ale aspoň mám nejaké číslo. Som zvedavý, či sa mi podarí nejako to 250 eurové manko vyvážiť. Dnes som sa totiž dozvedel, že čím chladnejšia lokalita, tým viac sa oplatí investovať do tepelného čerpadla – je totiž rozdiel ochladzovať vodu zo 4 stupňov na -15 a ochladzovať vodu zo 4 na -1 stupeň. Ja to s tým tepelným čerpadlom ešte nevzdávam.

Verím, že čoskoro sa mi podarí urobiť jednoduchú kalkuláciu pri používaní tepelného čerpadla. Potom už len nájsť pozemok s vlastnou studňou a ideálne aj s malým vodným tokom na výrobu vlastnej elektrickej energie, ktorá bude tepelné čerpadlo poháňať – úplná fantázia. Ale samozrejme zvažujem aj alternatívu, napr. kúpiť lesný pozemok a ťažiť každoročne drevo pre vlastnú spotrebu. Toľko možností a každá môže byť správna.

Prajem pekný večer!

Zverejnené v kategórií IT lifestyle, Project Management | Tagged , , , | 2 komentáre

Potrebujeme zahraničné hypermarkety?

Ani poriadne nevieme presne kedy, ani nevieme presne ako, ale postupne sa k nám nasáčkovali obchodné reťazce a ich hypermarkety – Tesco, Billa, Kaufland, Lidl, Hypernova a ďalšie. Na začiatku to vyzeralo super – nekonečné regále a sloboda výberu, výhodné akciové ceny, možnosť nakupovať nonstop 365 dní v roku.

Reťazce za tie roky motivovali výrobcov racionalizovať výrobu a tiež “prinútili” slovenských obchodníkov obracať sa. Postupne prichádza vytriezvenie a objavujeme odvrátenú tvár reťazcov:

  • Tlak na ceny likviduje tradičných slovenských výrobcov. Slovenskí výrobcovia pôsobia vo všetkých kútoch Slovenska a tlak na ceny ich núti zatvárať prevádzky a  prepúšťať.
  • Cena výrobkov ide na úkor kvality. Máme noname výrobky pod hlavičkou reťazca vyrobené pod hlavičkou neznámeho výrobcu. Neznámy výrobca si výrobný postup zjednodušil a zrýchlil, aby dosiahol extra nízku cenu – napr. začnite študovať zloženie “výhodných” rastlinných tukov.
  • Lákanie zákazníkov na akciový tovar. Zákazník má možnosť nakúpiť výhodne akciový tovar, no zvyšný tovar nakupuje niekedy so 100% prirážkou oproti výrobnej cene.
  • Dovoz zeleniny a ovocia z teplých krajín. Ovocie a zelenina na pultoch je skôr dielom chemikov ako poľnohospodárov. A pritom na Slovensku pestujeme veľa plodín, žiaľ, do reťazcov sa nedostanú, lebo naši pestovatelia nedokážu zabezpečiť stabilné dodávky počas celého roka. Slovenské rastlinné produkty tak končia neraz v odpade.
  • Náročné podmienky zamestnancov. Zamestnanci robia v náročných podmienkach prácu, ktorá ich skôr ničí než napĺňa (práca v nedele a sviatky, nočné zmeny, obrovský nápor pred Vianocami a Veľkou nocou). Keď sa posťažujú, sú odkázaní na úrad práce.
  • Vernostné karty. Reťazce zbierajú údaje o nákupnom správaní prostredníctvom vernostných kárt. Zákazníkovi dajú pár euro zľavu a dáta predajú marketingovým firmám z niekoľkonásobným ziskom.
  • Zisk reťazca odchádza do zahraničia. Slovenský výrobca vyrobí produkt, reťazec ho vystaví na pulte,  slovenský zákazník ho kúpi. Nie som presvedčený, že sa vystavenie výrobku na pulte si reťazec zaslúži obrovskú maržu, ktorá nakoniec putuje na účty zahraničných majiteľov a investorov.

Reťazce zanechávajú spúšť – výrobcovia prepúšťajú, zákazníci kupujú balast, zamestnanci živoria. Na druhej strane sa zahraniční investori tešia vysokým ziskom. Slovenský spotrebiteľ teraz stojí pred otázkou: “Čo ďalej?” Vyjadrite prosím v ankete, ako si predstavujete ideálnu možnosť nakupovania tovaru bežnej spotreby.

Zverejnené v kategórií IT lifestyle, Project Management | Tagged , , , | 19 komentárov

Staviame úsporný dom – vďaka za ohlasy a podnety

Od publikovania môjho úvodného stavebného blogu uplynulo len málo dní a vďaka mnohým inšpiratívnym komentárom dávam sa do písania opäť. Takže v prvom rade ďakujem vám všetkým, ktorí ste prispeli svojim časom a záujmom. 

Juraj v diskusii navrhol použiť tradičný materiál slamu. Najprv som si myslel, že to je haluz, až kým mi Laco neporadil stránku o slamených domoch. Použitie slamených panelov nie je uletený nápad, ako by sa mohlo zdať na prvý pohľad.  

Ďalšou myšlienkou hodnou dlhšieho bádania je použitie kotla s minimálnym možným výkonom. To mi poradil Mišo. Že to je vhodnejšie ako tepelné čerpadlo. Keď som si následne otvoril stránku s ponukou rôznych kotlov, povedal som si, že túto tému odparkujem na neskôr. Do toho mi však skočil podnet zapodievať sa pasívnym domom, ktorý práve tepelné čerpadlo používa. Nakoniec teda vôbec netuším, či tepelné čerpadlo áno alebo nie. 

Image

Po pár dňoch hľadania a uvažovania smerujem môj pôvodný stavebný zámer, postaviť dom za maximálne nízku cenu, do trochu inej roviny: chcem postaviť úsporný domček  za rozumnú cenu. Tu si dovolím citovať prof. Jána Košturiaka, ktorý poukazuje na potreby zvažovania rozumnej kúpu: “Keď si ľudia kupujú auto, tak sa zaujímajú o jeho spotrebu, servis, výkon, bezpečnosť a ďalšie parametre. Je zaujímavé, že väčšina ľudí, ktorí si stavajú alebo kupujú napríklad dom, sa o spotrebu, servis alebo bezpečnosť nezaujímajú, pretože často tieto kritériá nevedia presne sformulovať. Koľkí kupcovia domu sa zaujímajú napríklad o množstvo kWh/m2 za rok? A možno by boli prekvapení, keby zistili, že pri staršom dome je táto spotreba vyše 200 – 300 a pri modernom pasívnom dome napríklad menej ako 50.” Voľakedy som uvažoval aj o “použitom” dome, ale teraz ma už lákajú moderné prístupy a materiály a možnosť stavbu priebežne kontrolovať.

V rámci surfovania stavebného internetu ma zaujala myšlienka pozemkového družstva. Iste, družstvá tu už boli, ale možno by to mohlo byť riešenie úspešného záhradkárskeho modelu a v nejakej šťastnej konštalácii by to mohlo pomôcť aj k trvalého bývaniu. 

To je z dnešného dielu všetko. Na TODO list si dávam tepelné čerpadlá a kotle (pozn. ide tu o kondenzačné kotle ). Tiež som zvedavý na návrh murovaného nízkoenergetického domu pre svojpomocnú výstavbu. A čoskoro sa začnem poohliadať po pozemkoch a lokalitách. Resp. máte tipy na témy, ktorým by som sa mal venovať na úplnom začiatku stavebnej púte? Ďakujem.

 

,

Zverejnené v kategórií Uncategorized | Tagged , | Pridaj komentár

Aj Ty uvažuješ o stavbe domu?

Keď uvažuješ o stavbe domu rovnako ako ja, tak si na správnom mieste. Moja prvá myšlienka bola, že si urobím webku, kde spíšem postup stavby low-cost domčeka. Na moje potešenie som zistil takých stránok už je na webe niekoľko.

Image

Hneď na úvod si na stránke http://www.uspornedomceky.sk pomohli odpovedať na otázku, koľko stojí rodinný dom. Po úvodnom klišé, že nie je možné povedať, koľko stojí rodinný dom, nasledovala hrubá kalkulácia, že dom na klúč by mohol stat asi 100 tisíc euro bez DPH. Pri svojpomocnej výstavbe by bolo možné dostať sa na cenu o 15% nižšiu. So svojpomocnou stavbou však autor príspevku trochu straší.

A inej podstránke sa autor venuje problematike spotreby energie. Tu musím s autorom súhlasiť, že cena energií bude dlhodobo rásť a za 20-30 rokov sa dá na energiách usporiť ozaj mnoho. Keď sme už pri tom šetrení energií v domácnosti, veľmi zaujímavá je snaha o automatizáciu v domácnosti. Dnes sa o tom nechcem veľmi rozpisovať, ale chcem podotknúť, že efektívne využívanie energií je cesta, ktorá pomôže našej prírode i našim peňaženkám.

Poďme späť k meritu veci. Hľadám spôsob, ako postaviť energeticky úsporný a útulný domček v rámci mojich finančných možností. Rozumej za minimálne náklady – svojpomocne, vzájomnou spoluprácou, bartrovaním a podporou lokálneho trhu. Asi si poviete, že to mám radšej rovno zabaliť – kto nemá peniaze, nech nejde stavať dom. Ja však naivne verím, že “kde je vôľa, tam je cesta.”

Zverejnené v kategórií IT lifestyle, Project Management | Tagged , , , , | 4 komentáre

Ako môže angažovanosť na webe pomôcť ľuďom na Orave

Orava sa rozprestiera naprieč mnohými “horami a dolami”. Ľudia sa tam od dávnych čias živili lesným hospodárstvom, poľnohospodárstvom a tradičnými remeslami. Ešte aj dnes mnohí ľudia starajú o dobytok, vyrábajú lokálne špeciality ako syrové korbáčiky, renovujú storočné drevenice, vyrábajú varešky a válovy z dreva alebo tiež zvážajú drevo v ťažko dostupných lesov pomocou koní. V lete sa v regióne konala súťaž konských záprahov, kde sa zúčastnilo viacero hospodárov z mnohých oravských dedín.

Avšak pomerne vysoká nezamestnanosť na Orave má za následok, že ľudia odchádzajú za prácou do iných častí Slovenska alebo do zahraničia a tak zanechávajú svoje tradičné spôsoby práce. Dielne a hospodárstva chátrajú, na tradičné remeslá a zvyky sa zabúda. Obyvatelia pomaly prichádzajú o dedičstvo svojich predkov.

Ako často sa opakujúci problém miestnych obyvateľov, sme identifikovali nedostatočné možnosti uplatnenia sa na trhu práce. Spolu s miestnymi obyvateľmi vidíme ako východisko pre udržanie tradícií rozvoj cestového ruchu – možnosť ubytovania v lokálnych dreveniciach, jazda na koňoch, práca s drevom, pomoc pri výrobe tradičných výrobkov z mlieka, starostlivosť o dobytok, aktívny oddych v prostredí nedotknutých oblastiach oravských lesov.

Jednou z možností ako podporiť cestovný ruch na Orave je vytvorenie stránky, kde budú lokálni remeselníci a hospodári prezentovať svoje produkty a služby. Webová stránka bude následne propagovaná v prostredí internetu. Samozrejme to nepôjde samo od seba. Základným predpokladom úspešnosti webového projektu je motivácia miestnej komunity stránku priebežne aktualizovať a tak pomáhať zviditeľniť celý región.

Orava je nádherný región a nepochybne má čo ponúknuť. V krátkej prípadovej štúdii sme načrtli ako je možné podporiť rozvoj turizmu na Orave vytvorením webovej stránky, ktorá bude prezentovať originálne výrobky a služby miestnych obyvateľov.

Zverejnené v kategórií IT lifestyle, Project Management | Tagged , , , | Pridaj komentár

Presadí sa HTC s Windows Phone medzi konkurenciou?

Nazrel som do google insights a podľa vyhľadávania, Samsung nedávno predbehol Nokiu a HTC už nejaký čas stagnuje – viď obrázok nižšie.

Image

 

Samozrejme, podľa počtu vyhľadávaní sa nedá súdiť, ale aj tento údaj čosi napovie. Hi tech svet je však veľmi turbulentný a aktuálne sa darí Samsungu.

Zverejnené v kategórií IT lifestyle | Tagged , , | Pridaj komentár